Fotografovanie a rozprávanie príbehov sú činnosti, ktoré vykonávame intuitívne a bez toho aby sme o nich rozmýšlali. A to je škoda. Skutočnosť je taká, že využitie niekoľkých jednoduchých techník a premyslený prístup môže výrazne zlepšiť výsledok.

Reportážna fotografia si vyžadujú citlivý prístup k ľuďom a tento kurz vám poskytne potrebné nástroje na to, ako sa v takýchto prostrediach pohybovať. Fotografovať bez zneužitia situácie respondentov a takto získať ich cenné príbehy. 

Okrem toho sa naučíte zlepšovať svoje fotografie pomocou mobilného telefónu alebo fotoaparátu, pričom spoznáte základy práce so svetlom, kompozíciou a fotografovaním v rôznych prostrediach a situáciách.

• Základné postupy pri fotení reportáže

• Hľadanie príbehu vo fotografii

• Praktické fotografovanie na Dúhovom Pride v uliciach Bratislavy a konzultácia fotografií

Koncom júla 2023 na Dúhovom PRIDE na námestí Slobody v Bratislave odhalili verejne svoju orientáciu policajt David Púchovský. Priznal sa, že aj on je gay. Po útoku na Zámockej ulici sa k svojej homosexualite prihlásili viacerí známi aj neznámi Slováci. Dávajú tak odvahu všetkým, ktorí sa stále boja. Z hanby pred reakciou spoločnosti, priateľov a rodiny.

Poznám aj takých, ktorí na Pride vôbec nejdú. Necítia sa v dave bezpečne. Boja sa, že sa môže zopakovať Zámocká, alebo čokoľvek iné, menej či viac náročné a bolestivé. Nepáči sa im ani politická kampaň, ktorou sa dúhové stretnutie tento rok nechtiac stalo. Mať možnosť výberu je dôležité. Ísť či neísť na verejné zhromaždenie, hovoriť alebo nehovoriť o svojej orientácii, obliecť si vyzývavý kostým, obnažiť si časť tela alebo ostať v anonymite s viacfarebnou stužkou na hrudi. To je sloboda.

Dúhové Pridy som fotil viackrát. Nikdy som nemal problém s ľuďmi, vždy mi ochotne zapózovali, boli milí. Viackrát som fotil aj pochody Hrdí na rodinu. Tie sa mi zdali radikálnejšie, hoci účastníci na mňa tiež nikdy neútočili. Atmosféra bola iná. Nepripúšťali možnosť voľby, ani nedávali šancu človeku s iným názorom. A rozhodne nie sú za všetky rodiny.

Hrdí a nezničiteľní. Dúhový pride už dávno nie je len o mladých bezduchých exhibicionistoch, ktorí sa mi paradoxne tak dobre fotia. Stretávam ľudí každého veku. Od novorodencov po sivovlasých pánov v najlepších rokoch. Na Pride nechodí len oklieštená queer komunita. Stretávajú sa tu nadšenci lásky, slobody a radosti z približne rovnakého názorového spektra. A sú aj z tých “tradičných rodín”, aby ukázali svojim deťom, aká normálna a prirodzená je rozdielnosť, a že láska zvíťazí a rodina sme všetci.

Vždy som chcel zdokumentovať stretnutia Svedkov Jehovových. Nikdy sa mi to nepodarilo, pretože s mojim nápadom nesúhlasili. Fotiť sa nechcú. Dôvod neuviedli. Nechcú sa zviditeľňovať, ani púšťať do svojich súkromných sfér cudzích ľudí. Na Slovensku sú menšinou a väčšina ich akceptuje. Na škále tradičnosti sú v tej lepšej skupine, lebo veď veria v Boha a majú kresťanský názor na partnerské spolužitie.

Je v princípe jedno, kto v čo verí. V Jehovu, v Boha, v akúkoľvek vyššiu inštanciu alebo v seba. Neviem, čo je tradičné. Ale bolo by fajn, keby u nás začala byť tradičná sloboda a rešpekt.

Dúhový PRIDE, Námestie Slobody, Bratislava 22.7.2023